Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Súľovský cyklomaratón 2009

22. 6. 2009

Ani tohto roku sme si nemohli nechať újsť náš obľúbený pretek a ním je Súľovský cyklomaratón. Pretek sa koná v nádhernej lokalite Súľovských skál pri Bytči. Vyrazili sme už v piatok, aby sme mohli prespať v kempe a užiť si trochu aj stanovačku. Ale trochu nám pokazil plány dážď. Začalo pršat v piatok večer a pršalo až do rána. Bolo nám jasné, že trať bude dosť mokrá. Ale keď sme ráno vstali a stále husto pršalo, tak sme začali mať pochybnosti ako to vôbec zvládneme. Našťastie sme boli prihlásený len 25 kilometrovú trať. Obdivoval som stovkárov a päťdesiatkárov. Mali čo robiť aby došli do cieľa bez zranenia. Oco už začal ráno váhať, či vôbec bude štartovať, ale nakoniec ho mama presvedčila......ach tie ženy, čo len chlapi kvôli nim neurobia. Odbilo desať hodín a my sme stáli na štarte......ozval sa výstrel a už sme šľapali do kopca. Zo začiatku to bolo v pohode, lebo sme išli po asfaltke, ale po niekoľkých kilometrov sme vstúpili do lesa a tam začala byť sranda. Blata vyše hlavy a naše oblečenie už nebolo farebné, ale už len hnedé od blata .Ale išlo sa fajn, dosť mi pomohol môj nový plášť, ktorý v tom bahne zaberal super. Musím pochváliť svoju mamku, ktorá mi pri prechode cez dedinu pomohla vystriekať prehadzovačku, lebo už sa jej nechcelo nejak prehadzovať. Teraz sme už dosiahli oveľa lepšie výsledky. Ani teraz nás Súľovský cyklomaratón nesklamal.

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Súľov

(jožoŠ, 25. 6. 2009 7:49)

Taaak, a máme to za sebou. Tohtoročný Súľovský maratón je skúsenosť na nezaplatenie. Tie podmienky aké vládli po trati sa nedajú ani opísať, to treba proste len zažiť. Kto takým masakrom neprešiel, nemôže to ani hodnotiť, či posudzovať. Ešte pol hodiny pred štartom som bol rozhodnutý neísť, že to vzdám hneď na začiatku. Ale neberte si sebou na takúto akciu svoju ženu, či priateľku. Keď videla, koľko bajkerov a bajkeriek na štarte, okamžite zaútočila, či sa nehambím....Okamžite som nabehol k autu, prezlikeol sa a postavil na štart. V cieli som sa jej poďakoval, že donútila si to odjazdiť, lebo to bol zážitok nad zážitky. Najhoršie boli pre mňa zjazdy v tom blate, tam strácal najviac, lebo som dole kopcom išiel tak pomaly, ako keby som šiel hore kopcom. Cez asfaltové úseky voda prskala všade, nedalo sa pozerať očami pred seba. Tak som sa tešil vždy na nejaké stúpanie. Po prvom zjazde som mal aj zajačie úmysly, ale nasledujúci stupačik tie chmúrne myšlienky rozohnal. Najväčšia obava bola, aby sme sa nepodchladili, ale dalo sa to vydržať. Kubo ale dal na 25km trati až 24minút, čo ma riadne uzemnilo. Ale on sa cítil na trati ako ryba vo vode.Uvidíme, kedy sa bude podobná situácia s počasím opakovať, a či si štart zopakujeme. Už teraz sa tešíme na Súľov 2010. Je to proste pre nás naj...maratón.