Čergovská stopa 2009
Je sobota 14.2.2009, prebúdzam sa vo svojej posteli a v bruchu mám čudný pocit ako keby som mal v žalúdku mravce. Čím to len bude? Už viem, dnes je deň D. Deň keď všetci bikeri na východnom Slovensku sa prebúdia zo zimného spánku, premastia reťiazky a šup do auta. Dnes sa cestuje do Raslavíc, aj s pripravenými bikame v kufri, alebo na streche. Veci sú už nahádzané v aute a štartujeme. Celý čas je zamračené a fúka silný vietor. Na cestu nafúkavá sneh, dnes to vyzerá, že všetci pomrzneme ešte po ceste. Ale my sa nedáme, my správny bikeri zo Šariša, my to dôjdeme do cieľa aj keby tornádo prišlo. Prichádzam na štartovisko, zbiehajú sa tu samí namakaní borci, vidím tu Prešovčanov, Košičanov, Spišiakov, Vranovčanov a mnohých iných. Stojím na štarte a odmrzajú mi už pomaly všetky palce. A je to tu, už sme odštartovali. Niektorý zvolili pohodové tempo ako napríklad ja a iný sa zase rozbehli ako keby celú zimu neboli na biku a chýbalo im to ako soľ. Po desiatich kilometroch sme sa všetci pekne počkali v Hertníku a dohodli sa ako ďalej. Pôvodne sa mal ísť ešte jeden malý okruh,a le zhodli sme sa na tom, že ho radšej vynecháme, lebo zima je už dosť veľká .A teraz už každý po svojom na chatu Čergov .Snehu na ceste pribúda a plášte plávajú na ceste. V strmších stúpaniach som zvolil strategické tlačenie vedľa biku. Sily dochádzajú a teplota stále klesá. A už je tu chata...konečne. Rýchlo sa prezliecť, hodiť do seba polievočku, poprípade aj nejake to poldeci a už len si užívať ten pocit, že som zdolal túto trasu .Nikdy nezabudnem na tento super deň. Dúfam, že to tak cítia aj ostatný pretekári a že sa o rok streneme v Raslaviciach znova a vo väčšom počte.